|
|
|
|
|
|
Shadow Boys
+noritenshi+
Warnings:17+ ale čítajte všetci, čo máte radi yaoi
Fandom: Hey! Say! Jump
Pairing:Nakajima Yuto x Yamada Ryosuke
Summary:je to len číre yaoi, odohrávajúce sa v jednej hotelovej izbe... Ak to má nejakú mini pointu, tak na jej pochopenie je treba pozrieť si
tento klip.
Chodba vyzerala ako každá iná, drahé hotely sa na seba podobali vo všetkých luxusných drobnostiach, ako boli látkové tapety, krištáľové lustre, či plyšové koberce, po ktorých ste mohli šliapať akokoľvek špinavými topánkami, stopy za vami mizli pod rukami takmer neviditeľných sluhov. Líšili sa farby, to hej a Nakajima Yuto mal najradšej červenú so zlatou, ale aj táto zvláštna tmavozelená s medenými ornamentmi mala niečo do seba. Lampičky po stenách napodobovali staré petrolejové svietidlá a vydávali aj toľko svetla; chodba bola len decentne osvetlená, ako sa patrilo na túto neskorú nočnú hodinu. Všetci chalani zo skupiny boli už zalezení v izbách, no aj tak kráčal Yuto potichu, snažiac sa nespôsobiť ani nepatrný zvuk. Nikto nemusel vedieť, prečo ešte nespí a ani to, kam ide. Hlavne to druhé.
Pred dverami číslo 169 zastal a rýchlo si prešiel prstami vlasy. Boli trochu drsné lakom, ktorý sa mu z nich nepodarilo tak celkom vyčesať, ale nemal čas si ich umývať. Vlastne nemal čas ani na to, aby sa prezliekol, ale v podstate na tom nezáležalo. Šaty, ktoré mal ešte z natáčania, boli dostatočne dobré na to, aby vyzeral perfektne, cool a frajersky. Presne tak, ako vyzerať chcel a ako vyzerať mal. Tričko pod koženou bundou bolo možno trochu prepotené z celodenného skákania a tancovania, ale aj to predsa patrilo k tomu. Sprchoval sa ráno a pokiaľ nesmrdel pár dňovým potom, určite nedostane kopačky. Práve naopak... Yamada miloval, keď cítil jeho vôňu. Nikdy mu to nepovedal, ale Yuto to mal už odskúšané. Jeho drahý šalel, keď to robili rovno po tréningu...
Zhlboka sa nadýchol a jeho zaklopanie, plánované ako tiché, predsa len vyznelo trochu hlasnejšie a nedočkavo. Pre istotu sa obzrel, ale chodba ostávala rovnako pokojná, plamienky v lampičkách sa ani len nezachveli. Za dverami zazneli kroky a ozval sa tichý hlas:
„Kto je tam?“
Yuto rýchlo zapátral v tom hlase po známkach vzrušenia a znova sa nadýchol, aby potlačil to vlastné.
„Shadow,“ odpovedal.
Dvere sa odchýlili a v škárke zbadal chlapca, oblečeného podobne, ako bol sám – v čiernom frajerskom oblečení, ktoré nedal od natáčania dole.
„Shadow?“ spýtal sa Yamada Ryosuke s úškrnom, pri ktorom fanynky odpadávali, Yuto bol toho očitým svedkom. Uškrnul sa tiež, nevedel to síce tak dobre, ale na Rya to pôsobilo, otvoril dvere a vpustil ho dnu. Yuto sa nikdy tak celkom nezbavil obáv z toho, že to raz nespraví a odľahlo mu vždy až vtedy, keď sa dvere za ním zatvorili a v zámke šťukol kľúč.
Obzrel sa po jeho izbe, ale bol to len rýchly pohľad, ktorým nič nezisťoval, každá tá izba bola vždy rovnaká, proste sa len pozrel a znova otočil pohľad svojich tmavých očí k nemu.
„Ryo,“ zašepkal a bez otáľania ho pritlačil k dverám. „Čo tie vlasy?“
Vošiel mu prstami do vlasov na pravej strane hlavy, kde ich mal rozpustené a pocuchané, tiež ešte zlepené lakom. Ľavú stranu len jemne prešiel dlaňou, Yamada tu mal vlasy zapletené do úžasne vyzerajúceho účesu, ktorý si neráčil dať dole. Prečo aj? Vyzeral v ňom božsky a ak čakal, že Yuto príde...
„Čakal si ma?“ šepkal Yuto, pritláčajúc ho viac a viac k dverám, seba tesnejšie naňho. Jeho ruka skĺzla Yamadovi po líci na bradu – vydvihol ju nahor a donútil ho zakloniť mierne hlavu.
„Čakal,“ hlesol Yamada-kun odpoveď, ktorá bola priam vynútená, Yuto ho totiž držal v póze obete, na ktorú sa chystá každým okamihom vrhnúť. Nebol to však ani ten okamih, Yamada nestihol ani privrieť oči, keď sa Yutove ústa vášnivo vrhli na jeho a bezohľadný útok druhého chlapca ho takmer pridusil. Jeho telo sa napälo a viečka rýchlo zažmúrili, opätoval by ten bozk aj proti svojej vôli, nieto ešte keď ho čakal a keď ho chcel. Yuto cítil jeho prsty, ktoré sa mu náhle zaborili do trička tak bolestivo, že to zacítil aj uprostred rozkoše, ktorú vyvolala Yamadova blesková odpoveď. Odtrhol sa od neho a s tichým stonom šepol:
„Gome... gome, Ryo-chan...“
Ospravedlňujúc sa za svoju nedočkavosť, jemne priložil pery opäť k jeho, ale teraz bez toho, aby si niečo vynucoval. Naopak, len opatrne olizol ich jemný povrch, ochutnávajúc sladkú príchuť lesku, ktorý používali pri natáčaní. Yamada však aj pod tým nepatrným pohybom znova privrel oči a zaklonil hlavu ešte viac dozadu. Pre Yuta neexistovala väčšia výzva. Keď ten pekný chlapec ukázal, ako po ňom túži, prestával sa kontrolovať. A chcel iba jedno – vyvolať a vidieť ešte viac rozkoše.
„Dnes si bol tak úžasný,“ rozprával, lebo vedel, ako chce tie slová Ryo počuť. „Ešte lepší ako obyčajne, čo sa to s tebou stalo?“
„Chcel som byť lepší,“ odpovedal mu Yamada tlmene, nechávajúc svoj hlas unikať pomedzi ich pery. „Aby si dnes prišiel...“
„Prišiel by som aj tak...“
„To nebolo isté.“
„Bože, Ryo... pochyboval si o tom?“
Pochybovali jeden o druhom stále, tá otázka bola úplne zbytočná. Yuto si nikdy nebol celkom istý Yamadovými citmi, tak ako mu nikdy nedal úplne najavo tie svoje. Možno preto, že sa v nich sám nevyznal, nevedel ešte presne, čo chce. V tom veku mu stačilo, čo mal, cez deň kamarátstvo, po nociach neskutočný sex. A že ten sex s Yamadom bol naozaj na nezaplatenie...
Ťahal ho k posteli, bozkávajúc jeho pery, jeho tvár, privlastňujúc si všetko, na čo nemal nik iný nárok. Tým, že s Ryom nespáva nikto iný, si na druhej strane bol istý na sto percent. Za prvé, nemal by kedy popri všetkých tých vystúpeniach, tréningoch a natáčaniach. Za druhé, nič nebolo istejšie ako to, že nikto iný ho nevie uspokojiť tak, ako on.
Sadli si na posteľ, zakvačení jeden do druhého, Yamadove ruky už odhadzovali Yutovu koženú bundu na zem. Na malú chvíľu sa vnoril nosom do jeho vlasov, Yuto počul jeho nádych a uspokojené zamraučanie. Usmial sa, presne toto čakal. Vedel všetko, čo sa mu páči a predsa ho stále dokázal prekvapiť a vyviesť z miery. Vlastne ho vyvádzal z miery každý raz, každé jedno neopakovateľné a jedinečné milovanie. Hotely boli síce vždy na vlas rovnaké, ale Yuto ich vedel spoľahlivo odlíšiť – v každom sa odohralo niečo iné. Tento bude tiež výnimočný.
Päť minút bezhlavého bozkávania a hladkania a už to bolo na nevydržanie. Yamada klesol na mäkkú posteľ pod Yutovým nedočkavým výpadom a obaja prudko vydychujúc, si pozreli do očí. Yuto sa ho túžil spýtať, či na toto myslel celý deň, či za každým jeho úsmevom bolo toto očakávanie, táto túžba. Zrazu chcel vedieť, či sa naňho...
„Tešil som sa,“ zašepkal Ryo roztúžene, s potmehúdskym úsmevom si priťahujúc jeho hlavu bližšie. „Strašne som sa na teba tešil... Tak už poď...“
Stačilo mu pár slov a Yuto bol mimo. Cítil, ako sa ním prelieva sladká horúčava, páliaca na intímnych miestach a v tej chvíli zabudol na všetko vôkol. Ak vôbec na to niekedy myslel. Jediné, čo bolo dôležité na tejto posteli, v tejto izbe, na tomto svete, bol chlapec, ležiaci pod ním, s diabolským úsmevom sa odovzdávajúci do jeho rúk.
Strhol z neho bundu a nedbajúc na to, čo povedia zajtra producenti, zošklbal z neho tričko. Yamadove telo sa ocitlo pod paľbou bozkov a dotykov, raz jemných a dráždiacich, raz prudkých a vášnivých, láskajúcich každý centimeter jeho nahej pokožky. O malú chvíľu sa ocitli na zemi oboje nohavice a spodné prádlo a Yuto s prudkými výdychmi tisol svoj rozkrok k panve staršieho chlapca. Ticho stonal do jeho tváre, dotýkajúc sa vlhkých pier pootvorených v nečujných výdychoch, šúchajúc sa oňho v žiadosti, ktorá hrozila výbuchom. Stačilo by sa mu pozerať na jeho zvodne peknú tvár, na silno zažmúrené oči, len vnímať jeho dych a spravil by sa z toho. Zbožňoval ticho, v ktorom zaznievali len jeho vzdychy, lebo Yamada nikdy nevzdychal. Yuto to ani nechcel, považoval by to za nejako neprístojné, veď ten, kto bol naspodku, sa mal oddávať, prijímať, nerušiť. Ryo mal vychovanie a spôsoby hodné japonskej princeznej, nikdy nevydal ani zvuk a Yuto sa naučil vnímať jeho vzrušenie inými spôsobmi, zrkadlilo sa mu predsa v tvári, cítil ho v jeho napätom tele. Vedel, že chlapec pod ním práve vtedy prežíva všetko najintenzívnejšie, keď je ticho, keď sa sústredí len na svoje pocity a na to, čo s ním Yuto robí. Prípadne na to, čo od neho chce. Yuto si nevedel predstaviť nič lepšie, ako to, že si s ním môže robiť úplne všetko a Ryo ho nikdy neodmietne. Nikdy sa mu ešte v ničom nevzpriečil, akúkoľvek nehanebnosť Yuto vymyslel. Nemal sa vlastne čomu, ich vzájomné zladenie a rovnaké túžby vždy viedli k žhavému aktu, ktorý ich oboch doviedol k vrcholu. Vždy. Nikdy sa ešte nestalo, aby jeden z nich zaváhal, ani na sekundu sa vlastne nezamysleli, či to, čo robia je správne... A práve preto to bolo správne...
Yamada zatínal nechty do pokrývky na posteli, keď sa Yuto prstami dotýkal jeho otvoru, pokúšajúc sa pripraviť ho tak rýchlo a a pritom dôkladne, ako to len šlo. Fakt je, že na to, či mu ublížil, myslel vždy až po tom, ale časť z opatrnosti našťastie ostávala aj v šialenstve, ktoré zakaždým prežíval. Ryove nahé bledé telo sa vypälo, keď doňho pomaly zašiel, neskúmal, akým pocitom, ale pre istotu sa naklonil k jeho tvári a začal ho prudko bozkávať, vyvolávajúc jeho rýchly dych a perličky potu na čele. Zotrel mu ich dlaňou a prihladil mokré vlasy dozadu, Yamada sa naňho usmial a pohybom bokov sa spýtal, na čo ešte čaká. Yuto nečakal, prosba jeho milovaného bola preňho rozkazom. Yamada ho poslúchal, to áno, faktom ale ostávalo, že Yuto robil všetko len preňho...
Čoskoro sa dostal do rytmu, ktorý poznal a ktorý vyhovoval im obom. Ryo už znova zažmuroval oči a z jeho úst unikali prudké, tiché výdychy, Yuto stonal hlasnejšie, dívajúc na naňho a poddávajúc sa čoraz silnejšej, prudšej rozkoši, ktorá ním prenikala viac a viac každým výpadom. Yamada si prekrížil nohy za jeho chrbtom a pritlačil si ho viac k sebe, Yutovi sa tak horšie hýbalo, ale čo by preňho nespravil. Hltajúc jeho dych ústami, šepkajúc mu neslušné, dráždivé slovká, vystupňoval jeho aj svoju vlastnú slasť na hranicu, za ktorou nasledoval už len pád. Poznal jeho orgazmus aj bez toho, aby cítil, čo sa mu rozlialo medzi nohami. Keď sa Ryove telo zaťalo a stuhlo a on hodil hlavou na stranu, prudko si hryzúc do pier, vedel, že prežíva intenzívnu rozkoš, ktorú si konečne môže aj sám povoliť. Spravil ešte pár surových, bezohľadne silných pohybov doňho a aj pred jeho očami sa spravila tma. Klesol na spotené telo svojho milenca, takmer plačlivo mu stonajúc do vlasov, zvierajúc jeho ramená. Zase to bolo iné, jedinečné, bohovské a predsa v jednom vždy také isté...
Ryo sa pomaly pohol a jemne priložil pery na jeho líce.
„Ostávaš?“ spýtal sa ticho.
„Chceš?“ zamumlal Yuto do vankúša pod Yamadovým ramenom.
„Ostaň.“
Yuto sa ticho zasmial, vnímajúc dráždivo nenápadné pohyby Ryových prstov na svojom chrbte. Bolo jedno kde a ako to robili, jedno sa nemenilo. Ryovi jeden krát nikdy nestačil...
Zpět
|
